Zima sa často ukázala ako nenahraditeľný spojenec Matky Rusi. Blížiaca sa zima v rokoch 1812 – 13 prinútila Napoleona stiahnuť sa z Moskvy, z čoho sa jeho Grande Armee už nikdy nespamätala. Zima v rokoch 1941 – 42 spečatila konečný osud inváznych armád Tretej ríše Adolfa Hitlera.

Podľa Buchanana, novou stratégiou Vladimira Putina vo vojne, ktorú vo februári rozpútal na Ukrajine, je povolanie nadchádzajúcej zimy 2022 – 23 za spojenca. Už niekoľko týždňov sa objavujú správy o ruských leteckých, raketových a dronových útokoch na elektrárne v každom väčšom ukrajinskom meste. Falošná správa o tom, že v Poľsku dopadla ruská raketa, ktorá zabila dvoch civilistov, prišla v deň, keď 100 ruských bômb, rakiet, striel a dronov zasiahlo “infraštruktúrne” ciele na celej Ukrajine. Išlo o doteraz najťažšiu ruskú paľbu v deväťmesačnej vojne. Putinov cieľ: Zatiaľ čo ukrajinská armáda bojuje proti ruskej armáde v Donbase a Chersone, energetická sieť, od ktorej závisí ukrajinský národ a ľudia, má byť systematicky napádaná, vypínaná, ničená, myslí si Buchanan.

Bez elektrickej energie nebude v ukrajinských domácnostiach, nemocniciach, kanceláriách a školách svetlo ani teplo. Bez elektriny sa nedajú uchovať potraviny, nefungujú sporáky, nedá sa čerpať voda. Bez elektriny, svetla a tepla budú podľa Putinovho očakávania ukrajinskí občania, ktorí vlastenecky podporili svoju armádu, túto zimu v desiatkach tisícov vystavení riziku zamrznutia v tme. Zima od polovice decembra do polovice marca je najchladnejším a najtemnejším ročným obdobím a začína sa už o niekoľko týždňov, pokračuje Buchanan.

V piatok CNN informovala, že po poslednej vlne ruských úderov je bez elektriny 10 miliónov Ukrajincov, teda štvrtina národa. “Rusko mení zimu na zbraň, aj keď sa jeho vojaci mlátia na bojisku,” napísal v nedeľu denník The New York Times. “V neutíchajúcej a stupňujúcej sa paľbe rakiet odpaľovaných z lodí na mori, batérií na súši a lietadiel na oblohe Moskva ničí kritickú infraštruktúru Ukrajiny a pripravuje milióny ľudí o teplo, svetlo a čistú vodu.” Ukrajinská štátna energetická spoločnosť dodáva: “V dôsledku dramatického poklesu teplôt sa spotreba elektrickej energie denne zvyšuje v tých regiónoch Ukrajiny, kde už bola dodávka elektriny obnovená po masívnych raketových úderoch z 15. novembra na energetickú infraštruktúru.”

Podľa Buchanana, je postoj USA v tejto vojne taký, že boje sa zastavia a mierové rokovania sa začnú až vtedy, keď Kyjev povie, že boje sa zastavia a rokovania sa začnú. Ale Američania, ktorých podpora Ukrajine bola v tejto vojne nevyhnutná, musia mať tiež možnosť vyjadriť sa k tomu, kedy sa vojna skončí, myslí si Buchanan. Pre nás nie je najväčším záujmom v tejto rusko–ukrajinskej vojne to, kto nakoniec ovládne Luhansk, Doneck alebo Cherson, ale to, aby sme neboli zatiahnutí do vojenského konfliktu, ktorý by nás dostal na eskalátor vojny s Ruskom, svetovej vojny a možno aj jadrovej vojny, pokračuje Buchanan.

Nič vo východnej alebo strednej Európe nestojí za veľkú vojnu USA s Ruskom, ktorá by mohla mať jadrový charakter a stáť milióny amerických životov, dodáva Buchanan. Donbas a Krym môžu mať pre Kyjev a Moskvu veľký význam, ale nič v týchto krajinách by neospravedlnilo vojnu USA s jadrovým Ruskom, ktorej sme sa dokázali vyhnúť počas studenej vojny v rokoch 1949 – 1989.

Ako príklad Buchanan spomína nedávny incident, keď ukrajinské sily nesprávne odpálili raketu zem–vzduch S–300, ktorá dopadla niekoľko kilometrov do Poľska a zabila dvoch poľských občanov. Jastrabie volanie po odvetných opatreniach NATO voči Rusku podľa článku 5 zmluvy o NATO odhalilo, že americká vojnová klika je stále veľmi silná a túži po ďalšej konfrontácii s Putinovým Ruskom. Očakáva sa, že v posledných dňoch tohto volebného obdobia Kongresu, predtým ako kontrola nad Snemovňou reprezentantov prejde v januári do rúk republikánov, demokrati schvália žiadosť Joea Bidena o ďalších 38 miliárd dolárov pre kyjevský režim, jeho armádu a jeho vojnu. Schválenie tejto legislatívy by prakticky zaručilo, že USA budú pokračovať vo financovaní tejto vojny a predĺžia boje až do jari, pokračuje Buchanan.

USA by nemali diktovať Kyjevu, kedy má začať rokovať o ukončení tejto vojny. Ale my Američania máme vzhľadom na náš nenahraditeľný príspevok k ukrajinskému vojnovému úsiliu právo povedať Kyjevu, keď sa domnievame, že riziká ďalšieho boja prevyšujú akýkoľvek potenciálny zisk pre nás; a ak je Kyjev rozhodnutý bojovať ďalej, oznámiť, že Ukrajina bude bojovať bez ďalšej americkej munície, odporúča Buchanan. Veľmoci by nikdy nemali prenechať menším mocnostiam, ktoré nesúvisia s ich životnými záujmami, možnosť zatiahnuť ich do neželaných vojen.

Poľský raketový incident a hlučný krik, ktorý sa zdvihol v súvislosti s odvetnými opatreniami proti Rusku za zásah krajiny NATO, odhalil riziká spojené s našimi mnohými zmluvnými záväzkami, v rámci ktorých sme povinní ísť do vojny za desiatky krajín, z ktorých väčšina ani zďaleka nesúvisí s bezpečnosťou alebo životnými záujmami Spojených štátov, uzatvára svoj príspevok Patrick J. Buchanan.